ŠVEC, A. Nálezy mincí z Hlohovca a okolia. 2. časť. Nálezy z obdobia Arpádovcov.

Description
ŠVEC, A. Nálezy mincí z Hlohovca a okolia. 2. časť. Nálezy z obdobia Arpádovcov.

Please download to get full document.

View again

of 6
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Sports

Publish on:

Views: 76 | Pages: 6

Extension: PDF | Download: 0

Share
Tags
Transcript
  Nálezy mincí z Hlohovca a okolia 2. časť –   nálezy z obdobia Arpádovcov  ALEŠ ŠVEC    V Uhorsku sa prikročilo k    razbe vlastných mincí na samom začiatku 11. storočia, kedy  bola dokončená a   od základu zmenená štruktúra celej spoločnosti. Maďarské kmene sa po  príchode do Karpatskej kotliny venovali chovu dobytka a lúpežným nájazdom do okolitýc h krajín, najmä do oblastí dnešného Rakúska, Nemecka a   východného Francúzska. Až katastrofálna porážka maďarských kmeňov pri rieke Lech v   dnešnom Nemecku roku 955  prinútila výbojné kmene k trvalému usadeniu sa na vlastnom území, kde sa začali postupne veno vať poľnohospodárstvu a  k väčším výbojom z   ich strany už nedochádzalo.   Začiatky razby prvých uhorských denárov   Počas druhej polovice 10. storočia sa začala staromaďarská spoločnosť diferencovať a vnútorne organizovať. Utvoril sa štát Uhrov, Uhorsko a  v jeho rámci sa presadili ako vedúca  politická zložka predstavitelia rodu Arpádovcov. Prvý uhorský kráľ Štefan I. začal najskôr z reprezentatívnych dôvodov raziť vlastné strieborné mince, uhorské denáre.  V numizmatickej obci sa diskutuje o bavorskom vplyve na razbu prvých uhorských mincí, nakoľko samotný Štefan I. si vzal za manželku bavorskú princeznú Gizelu. Taktiež sa prebral  bavorský metrologický systém a menový systém denárov a poldenárov. Bavorskí mincmajstri  pravdepodobne učili uhorských kolegov ako treba spracovávať strieborný a  medený kov na mincovú zliatinu a ako vyrábať razidlá na razbu mincí.    Nástupom Štefana I. sa začalo v   Uhorsku upevňovať kresťanstvo, ktoré sa graficky  prenieslo aj na uhorské mince. Na uhorských denároch pozorujeme výjavy zo Svätého písma, náčrty sakrálnych stavieb a pod., samozrejme v štylizovanej podobe, pričom niektoré výjavy sú dodnes predmetom odborných numizmatických diskusií. Prvé denáre a poldenáre boli z veľmi kvalitného striebra, preto boli v   obľube u   domáceho obyvateľs tva, ako aj u zahraničných obchodníkov. Trend kvalitných peňazí sa začal pomaly vytrácať, pričom v neskoršom období dochádzalo ku každoročnej výmene mincí, tzv. renovatiomonetae, kde  boli z obehu sťahované kvalitnejšie mince a   nahrádzané mincami horšieho z rna. Tento akt síce krátkodobo pomohol kráľovskej pokladnici, ale pre dlhodobejší ekonomický vývoj krajiny mal neblahé následky.  Problematika arpádovských mincí Doba denárová (v Uhorsku od zarazenia prvých mincí r. 1001 do roku 1301 kedy vymiera rod Arpádovcov) sa vyznačuje zaujímavými námetmi sa samotných minciach. Boli spomenuté kresťanské námety na minciach, neskôr pribudli aj námety mýtické, keď sa na minciach objavujú harpyje, gryfy, draky a  pod. Najčastejšími motívmi neskoroarpádovských mincí sú však geometrické útvary, pričom väčšina mincí je nemá, tzn. bez nápisov. Zaujímavou epizódou arpádovskéhomincovania je razba tzv. brakteátov. Brakteáty (z lat. bractea  –    lupienok, tenký pliešok) boli mince priemerovo väčšie ako denáre, avšak išlo o  mince razené z veľmi tenkého, aj keď kvalitnejšieho strieborného plechu  a išlo o  mince jednostranné. Samotné brakteáty však nemali väčší vplyv na uhorský mincový systém. Išlo o    preberanie monetárnych trendov zo susedných krajín, najmä Českého kráľovstva a  nemeckých štátov,  v samotnom Uhorsku sa razili iba v obmedzenom počte. Z tohto dôvodu sú dnes pomerne vzácne a ich nálezy na Slovensku sú ojedinelé, pre nás sú zaujímavé z toho dôvodu, že práve náš región sa môže pochváliť skutočne významným nálezom týchto mincí. Ako postupne klesala hodnota uhorských denárov, rástla potreba kvalitnejšej mince. Arpádovské mince sa v 12. a 13. storočí už netešili takej obľube ako prvé uhorské razby,  pretože neustále dochádzalo k    výmenám mincí, pričom sa vytrácal z  nich samotný strieborný kov, hlavný ekvivalent hodnoty. Niektoré typy denárov z neskoršieho obdobia dnes nachádzame výlučne ako medené razby, obsah drahého kovu bol v  nich teda minimálny. Brakteátový pokus nevyšiel, bolo nutné nájsť riešenie. Týmto riešením bol nástup grošovej meny, avšak tohto obdobia sa už arpádovský panovnícky rod nedožil. Groše sa v   našom geografickom priestore začali raziť v  roku 1300 v Čechách, v  Uhorsku k ich razbe pristúpil až kráľ Karol Róbert na konci dvadsiatych rokov 14. storočia, ale ten už  b ol príslušníkom dynastie Anjou. Nálezy mincí zo staromaďarských hrobov   V staromaďarských hroboch sa okrem predmetov dennej potreby a   šperkov už nachádzajú aj samotné mince. Je dôvod domnievať sa, že tieto mince (výlučne pochádzajúce z iných krajín) neboli v tomto období chápané ako prostriedky monetárnej výmeny, ale slúžili ako súčasť ozdoby odevu. Z   tohto dôvodu bola väčšina nájdených mincí prevŕtaná, aby si ich majiteľ mohol pripevniť na odev, alebo nosiť na krku.   Keď hovoríme o   staromaďarských hroboch , ide o obdobie pred samotným vznikom uhorského štátu, kedy maďarské kmene ešte neboli trvalo usídlené. Z  tohto obdobia poznáme  z nášho regiónu len zopár nálezov, patria však medzi zaujímavé z   celoslovenského hľadiska. V prvom rade ide o nález strieborného arabského dirhamusamánovského emira Nasr ibnAhmada, ktorý bol vyrazený v Samarkande (dnešný Uzbekistan). Aj táto minca bola  prevŕtaná, možno predpokladať že slúžila ako ozdoba a   nie ako platidlo. Nález bol súčasťou staromaďarského hrobu, ktorý bol objaven ý v Hlohovci v roku 1868 , minca sa stala súčasťou zbierok Maďarského národného múzea, žiaľ, pravdepodobne počas II. svetovej vojny sa stratila a jej osud nie je známy. Iným významným nálezom sú strieborné denáre nájdené v roku 1955 počas výskumu staromaďarského pohrebiska v   hrobe č. 3 v   dnešnom Červeníku. Jedná sa o  11 mincí zo severného Talianska, konkrétne o razby z Verony a Milána panovníkov Huga z Provence a Lothara II. razené v rokoch 931- 950, ktoré takisto boli prevŕtané a   zrejme neslúžili a ko  platidlo. Nálezy mincí z arpádovského obdobia Doteraz najstaršou arpádovskou mincou z   nášho mesta je nález denára kráľa Gejzu II. (1141-1162), z dnešnej ulice Za poštou, kde pod vedením vtedajšieho riaditeľa Vlastivedného múzea I. Pastoreka prebiehal archeologický výskum. T ento nález je veľmi dôležitý z  toho hľadiska, že je priamym hmotným dokladom osídlenia Hlohovca v   stredoveku, pričom prvý  písomný záznam o Hlohovci nachádzame v známej Zoborskej listine z roku 1113. V rámci ojedinelých nálezov spomeňme ešte nález štajerského fenigu Otakara IV.  (1164-1192), ktorý  bol nájdený v 50- tych 20. storočia v  Trakoviciach. Z 13. storočia pochádzajú z   nášho regiónu dva významné hromadné nálezy mincí, z Trakovíc a z Rišňoviec. V  Trakoviciach bol objavený nález mincí obsahujúci 570 viedenských fenigov z obdobia rokov 1236-1276. Jedná sa o najväčší nález zahraničných mincí nájdený v našom regióne a   dnes tvorí súčasť zbierok Západoslovenského múzea v Trnave. Viedenské fenigy boli obvykle štvorhranné nemé mince, preto ich dokážeme  priradiť k   jednotlivým panovníkom iba rámcovo. Vzácny hromadný nález z Rišňoviec   V lete roku 1941 pri orbe poľa objavil Jozef Antušek so svojim sluhom Dominikom Šturmom v    polohe Fizardov nález svojho života. Ich pluh odrezal vrchnú časť z  malej hlinenej nádoby a na svetle sa zablyšťalo veľké množstvo strieborných brakteátov, spolu ich  bolo zachránených 2435 a sú uložené v  Historickom múzeu Slovenského národného múzea. V tom istom roku bolo pri orbe v Rišňovciach objavených ďalších 5 brakteá tov z toho istého  obdobia, predpokladá sa, že boli súčasťou prvého nálezu. Všetky brakteáty boli domácej uhorskej proveniencie, čo tento nález radí medzi najvzácnejšie a   najväčšie nálezy týchto mincí nielen na Slovensku, ale v rámci celej Karpatskej kotliny. V rišňovskom poklade sa našli uhorské brakt eáty razené asi v rokoch 1190-1240, troch základných typov .Väčšia polovica nálezu je tvorená mincami s  motívom panovníka sediaceho na tróne, asi 40% tvoria mince s tromi do seba včlenenými hlavami a   zvyšok mincí nesie motív kráľovského trónu. Súčasťou nálezu bol aj jeden viedenský fenig s  obrazom sfingy a orlice s roztiahnutými krídlami, razený v neskoršom období . Je veľkou zaujímavosťou, že brakteáty z   rišňovského nálezu pomohli vyriešiť jeden numizmatický  problém. Až do objavenia tohto súboru nebolo jasné, aký motív na sebe nesú  brakteáty jedného z troch základných typov (veľa ich fyzicky nebolo známych a  obraz bol  poväčšine zotretý); po objavení veľkého množstva týchto mincí v   Rišňovciach sa zistilo, že s a  jedná o tri hlavy do seba včlenené. Jedna je obrazom starca s  vráskami a bradou, druhá je hlava mladého muža s  bradou a tretia je detská. Podľa pracovníka Archeologického ústavu SAV J. Hunku, ktorý nález spracovával, sa jedná o perzonifikáciu Sv. Trojice , čo je nesmierne vzácne, pretože obraz časti človeka s tromi tvárami sa objavuje iba na stredovekých freskách. V dobe nájdenia pokladu sa predpokladalo, že nález bol do zeme ukrytý v  období vpádu Tatárov na naše územie, prítomnosť rakúskej mince však te nto nález datuje do mladšieho obdobia. Pôvodný majiteľ mincí ich pravdepodobne ukryl počas ničivého vpádu českých a   rakúskych vojsk Přemysla Otakara II. v  roku 1271. Záver V období panovania uhorských Arpádovcov sa dejú v našom regióne významné zmeny. Je isté, že už zo staršieho obdobia u   nás stál kráľovský hrad, ale až v  Zoborskej listine máme potvrdenú existenciu Hlohovca, v tom období podhradskej obce. Uhorsko už bolo vnútorne konsolidovaným štátom a   Hlohovec bol súčasťou tzv. Nitrianskeho údelného kni ežatstva, ktoré ako tzv. tretina kráľovstva zaberalo v  podstate územie dnešného Slovenska a vládli v ňom kráľovičovia pripravujúci sa na vládu v  celom Uhorsku. V roku 1241 vpadli do Uhorska Mongoli (u nás známi aj ako Tatári), ktorí tu plienili niečo vyše  roka. Objavili sa aj v našom regióne, vypálili obec Dvorníky, kde ostali stáť len 4 usadlosti. Po ich odchode boli niektoré oblasti úplne vyľudnené, inde vyčíňali lúpežné skupiny, avšak najväčším problémom bol hladomor, pretože nemal kto zasiať úrodu. Uho rsko sa spamätávalo z mongolských nájazdov niekoľko rokov a   náš región určite nebol  výnimkou.V sedemdesiatych rokoch 13. storočia boli poznačené niekoľkými vpádmi českého kráľa Přemysla Otakara II. na územie Slovenska, pričom postupoval až po Nitru. Práve rišňovský poklad vypovedá o   týchto vpádoch, pretože je datovaný práve do tohto obdobia.  V roku 1301 zomiera Ondrej III., posledný uhorský kráľ z  rodu Arpádovcov a nastáva obdobie bojov o kráľovský trón. Toto obdobie je zaujímavé aj tým, že pomaly zaniká denárová mena a nastupuje mena grošová; o  nálezoch mincí z tohto obdobia bude pojednávať ďalšia kapitola.  Perokresba arabského dirhamu Nasr ibnAhmada Poklad brakteátov z Rišňoviec  
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks